Správy & Udalosti
  • Každé auto má dušu

    28. 10. 2009

    Igor Drotár – pretekár, džentlmen starej školy a šoumen v jednej osobe. Počas nášho rozhovoru nás prekvapil svojou pedantnosťou pri skladaní pretekárskeho overalu, prilby a špeciálnych topánok do značkovej cestovnej tašky.

    Táto pedantnosť svedčí o jeho poctivom prístupe ako k pretekaniu, tak aj k reprezentácii Slovenska v zahraničí. Túto sezónu jazdí preteky do vrchu a slovenskú rally na špeciáli Škoda Octavia WRC vo farbách tímu Liqui Molly. V súkromí však – pre mnohých prekvapivo - sedlá červenú limuzínu švédskeho výrobcu Volvo, model S40. Ako sa však dá očakávať, nepoháňa ju ekologický turbodiesel s objemom 1,6 litra, ale špičkový turbodúchadlom prepĺňaný radový benzínový päťvalec T5 s výkonom 230 koní a pohonom 4x4.

    Jazdiť rally ste začali v roku 1973 a s výnimkou malej prestávky, v období medzi rokmi 2000 a 2006, jazdíte rally súťaže dodnes. Ako došlo k vášmu návratu ku pretekaniu ?
    V roku 2000 som prestal jazdiť, nakoľko sa mi podarilo získať tituly Majstra Slovenska v rally aj v pretekoch automobilov do vrchu a rozhodol som sa venovať mládeži, začínajúcim talentom. Moje skúsenosti a taktiky, ktoré som sa naučil rokmi pretekania, som sa vtedy rozhodol "prezradiť" a posunúť ďalej. Začal som s Igorom Cserhalmym, ktorý bol môj žiak. Nakoľko je dnes pomerne úspešný pretekár, mám z tohoto svojho "učenia" dobrý pocit. Možno povedať, že som stál aj pri zrode ďalšieho pretekárskeho talentu - Jožka "Ďodiho" Béreša. Popri tom som sa zúčastňoval testovacích jázd pre rôzne automobilové značky aj v zahraničí, kde som dosahoval v porovnaní s mladšou konkurenciou veľmi dobré výsledky. Preto som si kúpil jedno staršie rally pretekárske vozidlo pre skupinu N a išiel som si ho vyskúšať naostro. Keďže sa mi darilo a bol o mňa aj mediálny záujem, prišli za mnou sponzori a tak od roku 2006 zase pretekám. Energiu a veľkú inšpiráciu mi dodávajú aj moji fanúšikovia a obdivovatelia pri trati, ktorí dokážu prejsť aj stovky kilometrov za mnou, len aby ma podporili. Jazdím najmä pre nich a som vždy veľmi rád, keď robím ľudí šťastných.

    Jazdíte radšej na suchej, alebo na mokrej trati, či prípadne na šotoline?
    Rally je motoristická disciplína, ktorá sa jazdí za každého počasia – či na snehu, alebo za sucha. Každý samozrejme jazdí radšej, keď svieti slnko, než keď prší, je hmla a šmýka sa. Ale je pravda, že niekedy si za mokra zajazdím lepšie, ako na suchom povrchu. A šotolina - to je kapitola sama o sebe. Pokiaľ je na ňu dobre pripravené auto s vhodnými pneumatikami, tak je to čistá fantázia, ako ja hovorím – čisté Grécko .

    S akým vozidlom budete pretekať budúcu sezónu ?
    Značka zostane, ale model sa zmení. Pôjde o Fabiu vo verzii S2000. Skupina WRC totiž momentálne končí, jazdiť sa bude v skupinách S 1600 a S 2000.

    Väčšinu času, dá sa povedať až na 99,8 %, bol a je vašim spolujazdcom na rally súťažiach Vlado Bánoci. Ako ste sa zoznámili a odkedy spolu pretekáte ?
    S Vladkom sa poznáme už od štyroch rokov a sme spolu prakticky dodnes. Iba raz som išiel s iným spolujazdcom, ktorý sa hrozne chcel so mnou zviezť. Bolo to asi v roku 1983 a on si za to aj zaplatil, hoci de facto pri mne iba sedel. Snažil sa aj čítať rozpis trate, ale stalo sa mu dokonca, že si pomýlil číslo rýchlostnej skúšky. Ja som ho aj tak nepočúval a išiel som si svoje. Mali sme však také šťastie, že sme vyhrali. On bol z toho síce celý unesený, ale zároveň už ďalej v tom pokračovať nechcel, lebo sa trošku pri mne bál.

    Tak dobre ako v pretekárskom vozidle, si s Vladom rozumiete aj mimo trate, v súkromí?
    Nakoľko sme sa spoznali prakticky vo veku, keď sme začali vnímať svet a chodili sme do rovnakej školy už od prvej triedy, to priateľstvo, ktoré vtedy vzniklo v detskom veku, to nám pretrvalo dodnes. Asi si teda dobre rozumieme aj mimo pretekárskeho auta.

    Vystriedali ste množstvo ostrých automobilov. Ako dlho vám trvá, kým sa s novým vozidlom spriatelíte?
    Každé auto má svoju dušu, svoj charakter. Sú autá milé, dobré a sú aj bezcharakterné a arogantné. Ideálny stav je, ak dokážete autu vyjsť v ústrety a ono sa vám potom odvďačí. Tak ako u ľudí, netreba spolu bojovať. Netreba hľadať veci, ktoré jemu nevyhovujú, treba nájsť spoločnú reč. Pre mňa je auto súčasťou života, aj keď samozrejme ľudia sú na prvom mieste. Mám autá strašne rád a myslím si, že ak sa s nimi dobre zaobchádza, tak vám odovzdajú viac, ako samé dokážu.

    Ste typ jazdca, ktorého baví jedine víťazstvo?
    Samozrejme, že ideme všetci po víťazstvách. Keďže už nejaký ten tok pretekám, došiel som ku záveru, že ak chce niekto vyhrávať, najprv sa musí naučiť prehrávať. Až keď sa naučí prehrávať, potom bude aj vyhrávať. Vyhrávanie je energiou, silou, ktorá človeka tlačí dopredu. Lebo ísť na preteky s tým že budem päťdesiatydeviaty, to nemá význam. Vždy chcem byť prvý a len dúfam, aby mi to nikto neprekazil. Stane sa však, že niekto je rýchlejší, alebo je lepšie pripravený, ale zvyčajne mi to vyjde a vyhrám.

    Ste spokojný so sezónou 2009?
    Áno, som veľmi spokojný, lebo okrem kopcov a rally som začal tento rok jazdiť aj okruhy na vozidle kategórie DTM. Túto sezónu mám na programe 42 víkendových podujatí, čo je pri počte 53 týždňov do roka kvantum pretekov. Napriek tomu, že sa sezóna ešte neskončila, už sa mi podarilo získať titul majstra Slovenska v rally v najsilnejšej skupine A8, a na kopcoch som tiež držiteľom majstrovského titulu. Čiže, celkom sa nám zadarilo.

    Značka Volvo nepatrí medzi fanúšikmi motoristického športu medzi tie najpreferovanejšie. Ako ste sa dostali v súkromí práve k tejto značke, známej skôr svojim rodinným zameraním a bezpečnosťou ?  
    Do kontaktu so značkou Volvo som prišiel už v roku 1990, keď si jeden môj známy kúpil auto tejto značky. A urobilo na mňa veľmi dobrý dojem. Keďže jedným z mojich reklamných partnerov je aj predajca vozidiel značky Volvo v Prešove, tak som sa rozhodol jeden z ich modelov vyskúšať (Volvo S40 T5 AWD pozn. red.). Prekvapilo ma, aké je to dobré auto. Je to vlastne vlk v baraňom rúchu. Kedykoľvek sa môže rovnocenne postaviť proti konkurentom, ako Mitsubishi Lancer EVO X, alebo Subaru Impreza STI, a to na každom povrchu. Je to auto, ktoré sa veľmi ľahko ovláda, nie je ťažké a má stály pohon všetkých štyroch kolies. V podstate je v ňom použitý motor, ktorý reprezentuje Ford Focus s novým modelom RS. Päťvalec s turbom vo mne zanechal veľmi dobrý dojem. Veľmi sa mi páči aj strohosť a účelnosť v jeho interiéri. Všetko je tam, kde má byť, nič v ňom nie je navyše. Na prvý pohľad sa možno zdá sa byť v interiéri chudobné, ale opak je pravdou. Ako sa hovorí, častokrát menej býva viac a v tomto prípade to platí stopercentne. Človek to ocení až pri druhom pohľade, pri dlhšom kontakte. Potom zistíte, že Volvo S40 má vynikajúce sedadlá, ergonomicky krásne rozdelené ovládače a vynikajúci je aj výhľad. Som s ním veľmi spokojný a verím, že si u nás takéto auto kúpi čoraz viac ľudí. Medzi všetkými šírim jeho dobré meno a to neklamem, lebo som s ním naozaj veľmi spokojný. Dôkazom je aj moja jazda z Prešova sem do Bratislavy, nakoľko som urobil priemernú rýchlosť 105 km/h pri spotrebe iba 9,2 l/100 km, čo je na takýto výkon, moju rýchlosť a pohon 4x4 vynikajúca hodnota.

    Igor Drotár – pretekár, džentlmen starej školy a šoumen v jednej osobe. Počas nášho rozhovoru nás prekvapil svojou pedantnosťou pri skladaní pretekárskeho overalu, prilby a špeciálnych topánok do značkovej cestovnej tašky.
    Späť